ozoruhodné slovenského dievčaťa skúsenosti a strastiplné po webe cesty. Pokračovanie článkuPredvolebné záchvaty populizmu sa stali už natoľko zautomatizovanými, že sa prestalo rozmýšľať.
Za cenu fatálnych taktických chýb získavať hlasy je nezodpovedné.
Čítam a počúvam koaličných politikov. Že vraj treba komusi vyrubiť trest ak prijme ďalšie občianstvo v MR. Pokračovanie článku
Po parku sa prechádzam… Pokračovanie článku
apríl pný štiav… Pokračovanie článku
Časť Prahy, kde sídli Památník národního písemnictví som dlho obchádzala. Akosi nebol dôvod. Až som jedného dňa mazala dolu kopcom zo štadióna na Strahove, pešo samozrejme, mimochodom zbierajúc rôzne letáčiky, ktoré mi strkali do rúk ich distributéri. Dosť som sa ponáhľala, bolo treba stihnúť zachrániť otvorené auto kdesi dole na parkovisku a vrátiť sa načas na začiatok koncertu Pink Floyd. Pokračovanie článku
Bola doba, keď sa dalo prechádzať v areáli hradu v temer prázdnych sieňach a koridoroch. Nikto nezavadzal, neboli šóry… akosi nikto nemal záujem. Možno preto, že tam sídlil Dr. Husák. Pre Pražanov bol cudzorodý element. Pre mňa, dievča z dláždenej dediny bratislavskej to ale bola výhoda. Pokračovanie článku
Raz, počas môjho pobytu v jednom pražskom hoteli, v noci, sa začali akosi chvieť a vibrovať steny. Zobudila som sa na bližšie neurčený pocit, že nemám pod sebou pevnú zem. Pokračovanie článku
Niekoľkokrát v živote som popíjala kávu v Zlatej husi pri rozličných príležitostiach. Nikdy ma nenapadlo rozmýšľať nad minulosťou toho miesta, ktoréžto má nepochybne veľmi honosný interiér vrcholnej secesie začiatku 20. storočia. Zaprášene luxusný, dekadentne preflámovaný, 
svojím fluidom niekedy škrtiaci Pokračovanie článku
Loreta bola a je kláštor kapucínov. Bola postavená podľa talianskeho vzoru. Je to pútnické miesto. I ja som si trochu zaputovala. Prešla som cestu modlitieb popod arkády a prečítala každý jeden nápis nakreslený na jednotlivých oblúkoch “podloubí” za sprievodu Loretánskej zvonkohry. Pokračovanie článku
Nastalo akési zvláštne ticho pred búrkou zo strany volebných tímov. Okrem bilbordov a mega-bilbordov sa zatiaľ nikto nesnaží vystúpiť na verejnom fóre a rozumne, s prehľadom a ľudským porozumením vysvetliť svoj volebný program. Včera som si prešla videá so záznamami “debát” s predsedom SaS a SMK na Sme.sk. Marketingový prieskum stojaci za týmito prejavmi jasne zrkadlí úpadok ducha, ktorý vo voľbách začal mať svoje tradičné miesto. Pokračovanie článku
Výborný, rýchly check-in na nový blog pravdy. Je to občerstvujúca zábavná akcia v novom prostredí nového webu. Stereotypy sa mi už prejedli, štartujem! Dáme si chianti s oškvarkami, to je vraj po francúzsky. Pokračovanie článku
Keksíky sú taký milý symbol. Keď sa dajú ku kávičke, znamenajú medzi kamarátmi:\”Poďme si pokecať.\” Témy pri takomto kávičkovaní môžu byť viaceré. Čo keks, to iný problémik. Dnes som si naplnila žalúdok viacerými chrumkavými problémami. Napríklad, náš hokej. Kauza Šťastný – Široký Pokračovanie článku
12.časť seriálu Idoly a omyly II
Jehanne d Arc
V dvanástej časti môjho seriálu o idoloch a ich skutočných tieňoch, ktoré vrhali na našu históriu, sa idem zaoberať prípadom Johanky z Arku, inak zvanej aj La Pucelle d´Orléans, alebo Jeanne d´Arc alebo La Pucelle de Domrémy alebo Sainte Jeanne d´Arc. Ľudové vrstvy stredovekého Francúzska jej hovorili jednoducho La Pucelle.
Prípad začal vyšetrovať investigatívny novinár Marcel Gay a jeho compagnon Roger Senzig, paleograf a podľa iných prameňov na webe aj činiteľ tajnej služby Francúzska. Marcel Gay dal obsiahle interwiew v tlači, z ktorého čerpám údaje aj ja. Novinárom často hovorí: \” \”J\’en suis arrivé à la conclusion que les historiens ne savaient pas lire\” – Prišiel som k záveru, že historici nevedia čítať. Pokračovanie článku
Predseda strany SDKÚ obhajuje financovanie a hospodárenie veľmi srandovným štýlom. Na jednej strane sa vyhovára na akési podlžnosti vzniknuté v roku 2000, na druhej strane podáva trestné oznámenie na účtovníčku strany…
Na jednej strane netransparentné príjmy od schránkových firiem v daňovom raji, na druhej strane akési nebadané a postupné odtekanie miliónov počas posledného volebného obdobia. Pokračovanie článku
Jazykový zákon sa ocitol v sieti obvyklej mediálnej hystérie, ktorú vie rozpútať len Csákyovská lobby. Pýtať si peniaze, búchať päsťou do stola, tak to je cítiť starou známou parlamentnou školou palčákyovskou. Pokračovanie článku
Ako rôzne národy vraždia delfíny… Pokračovanie článku
Dostala som pozvánku na besedu práve v deň emdéžet a tak som si ju dala ako darček, hoci som spočiatku pochybovala, či to bude darček. Takto to tam vyzeralo, v tom superkonzervatívnom inštitúte…pekne. Pokračovanie článku
Zdraženie vody a šetrenie
Práve čítam, že nám idú zdvihnúť cenu vody.
Dôvodom je, že sme minulý rok príliš šetrili a vodárenské spoločnosti prišli o zisky. Takže im ich máme my, spotrebitelia kompenzovať tento rok.
Nech robí úbohý spotrebiteľ čo chce, nakoniec vždy prerobí. Voči ekonomickej stratégii vodárenských spoločností nemá šancu.
Ak sú vysoké ceny, šetríme, ak ušetríme, zdvihnú nám opäť ceny.
Aby to nebolo jednotvárne, na chvíľku nám zvyšujú fixné poplatky a potom prejdú opäť k regulovaniu našej spotreby vody.
Zvíjame sa v inflačnej špirále zvyšovania ceny za hygienu a nevyhnutné zavlaženie organizmu a nemáme šance v tejto trhovej ekonomike na výdavky v rozumnej výške.
Kde je tu trhová spravodlivosť?
Zákon dopytu a spotreby? Menej spotrebovávať , viacej platiť, to je vraj teraz základné trhové pravidlo. Podľa teórie by tomalo byť naopak. Čím menší dopyt, týmnižšie ceny. Kde sme sa to ocitli?
Prejsť ku konkurencii nemôžeme, teda o akých spravodlivých a demokratických podmienkach trhovej ekonomiky je tu reč? Hospodárska súťaž nikde, zmeniť metabolizmus a prejsť na lieh či naftu sa nedá, horské bystrinky s pitnou vodou pri panelákoch nemáme.
Vážne uvažujem, či toto nie je prípad pre antimonopolný úrad a pre ústavný súd.
Človek vzhľadom ku svojej biologickej podstate nemá šancu nahradiť drahú tekutinu lacnejšou.
Kde je jeho ústavné právo na najzákladnejšie práva a slobody? Vari ani len obyčajná voda z vodovodu nie je naše základné právo na existenciu?
Aby sme sa tu jedného dňa neocitli ako zblúdenci v púšti hľadiaci na fatamorgánu vodopádov.
Sídliac na veľkých zdrojoch pitnej vody budeme platiť za pitnú vodu pomaly zlatom sťa saharskí nomádi.
čokomilka
Grécky problém s fatálnou zadlženosťou mi už dlho vŕta v mysli. Ako to vlastne je?
Grécko ako člen únie bolo chvíľu hrešené, no vzápätí, keď pokorne sklonilo hlavu svojho premiéra, dostalo odklad výmazu zo zoznamu členov EÚ. A nielen to. Ratingové agentúry potvrdili úverovú bonitu štátu.
Prečo tak rýchlo a ľahko? Že by preto, že prijalo tie jemné opatrenia na šetrenie?
Meritum problému zadlženosti spočíva nie v samotnom Grécku ale v subjektoch, ktoré mu vnucujú pôžičky. A rankingujú. A auditujú. A vypočítavajú úroky.
Grécko malo ešte do minulého roku totiž ranking príliš dobrý. A+. Aktuálne má rank dlhodobých záväzkov BBB+, krátkodobých záväzkov A-2. Tým pádom môže dostávať pôžičky, lebo ranking dovoľuje požičať za nemalý úrok, za aký sa oplatí zhodnocovať ničím nekryté virtuálne peniaze. Virtuálne peniaze kryté len šikovným deformovaním cashflowu v medzibankovom styku. Ako sa vytvára grécka potemkinovská dedina sa možno dočítať tu. Swapové operácie a odkupovanie štátneho dlhu súkromnou firmou sú zlatou baňou, do ktorej prúdia peniaze z eurofondov, lebo grécka štátna kasa je pre ne len tranzitné miesto.
Grécko je totiž perspektívny dlžník. Má z čoho platiť úroky, veď dostáva dotácie z eurofondov. Ak by bolo odkázané na svoj hrubý domáci produkt vytvorený prácou svojich občanov, stal by sa z neho riskantný nedôveryhodný dlžník. Kto vlastní banky a sprostredkovacie úverové agentúry teraz neriešim. Či nie je konflikt záujmu u eurobyrokratov, ktorí odklepkávajú výpomoc Grékom, tiež neriešim… Záujem požičať peniaze za vysoké úroky je páka, ktorá roztáča špirálu úpadku gréckych financií.
A teraz sa pozrime na ulice gréckych miest. Nedávno boli plné demonštrantov. Veď aj grécky občan vie počítať a logicky myslieť. Prečo by mal súhlasiť s drancovaním svojej ekonomiky, s vysokou nezamestnanosťou, nízkymi dôchodkami, s poplatkami za štúdium? Veď cashflow funguje tak, že pracujúci občan nemá šancu počas svojho života postaviť svoju ekonomiku na nohy, keď má zadĺžené nielen svoje deti ale i pravnukov. Aj on chce podiel na tomto biznise. Minimálny podiel… Preto sa nečudujem, že Gréci sa nehanbia požadovať sociálny štát. Lebo vedia, že úžitok z eurofondov neuvidia, ak sa spoľahnú na ruku trhu. A preto im nezazlievajme trochu toho bengálu na uliciach. Je oprávnený.
čokomilka
Nadväzujúc na môj posledný článok tak nešťastne vyradený z obehu dávam toto spresňujúce pokračovanie na tému gréckeho cashflow. Pokračovanie článku
Fabrikátor reklamy – Bruce Sterling.
Internet vecí ide zmeniť pôvod vecí? /kliknite na článok v Le Monde/ + moja malá recenzia. Pokračovanie článku
Karmovanie blogerov blogermi, adminmi a čitateľmi je to, čo ponúkajú mnohé naše „demokratické a slobodné“ weby. Blogeri sú tí, ktorí idú s kožou na trh s vedomím, že tá koža nemusí zostať celá a spravidla na konci diskusie teda celá nezostáva. Pokračovanie článku
Je to viac ako dva roky, čo Clotaire Rapaille, francúzsky antropológ a psychoanalytik publikoval “Culture Code”: Cesta k pochopeniu, prečo ľudia na celom svete kupujú a žijú určitým spôsobom.”
Dielo bolo rýchlo zaradené do rangu bestsellerov, v ktorom predstavil metódu, robiacu z neho jedného z najvplyvnejších expertov na komunikáciu v USA.
Psychoanalýza aplikovaná na spoločnosť.
Pohľad na jeho teóriu:
Celý svet pije tú istú kávu ale nikto ju nepožíva na ten istý spôsob.
Robíme tie isté gestá ale nikto ich nerobí z toho istého dôvodu.
Ak sme schopní pochopiť, ktoré sú oblasti mozgu riadiace spôsob, ktorým prijímame informácie, bude možné vytvoriť správu pre verejnosť adresovanú cieľovej osobe a jej kultúrnym kódom: Ak sa tlmočí nová vec v jednej kultúre, je to novinka, ktorá sa adaptuje na národný vkus. Nefunguje to v opačnom význame. Treba spoznať kultúrne kódy. Tu vstupuje do hry technika objavená Clotairom Rapaillom.
Je to niekoľko rokov, v 1970-om, zamestnanci Nestlé dostali skvelý nápad predávať kávu Japoncom. Vznikol problém s predajom. Nakoniec, problém sa odhalil: Japonci mali úplne iný názor na produkt.
Ako ich presvedčiť aby ju konzumovali? V tomto momente Clotaire Rapaille urobil svoj objav obchodnej stratégie založenej na základnom princípe: Vzťah ku konzumácii kávy sa viaže na ich city a spomienky z detstva.
Keďže Japonci počas celého detstva neboli v kontakte s vôňou a konzumáciou kávy, nemohli objaviť ani citový vzťah k tomuto nápoju. Rapaille odporučil Nestlé aby distribuovala malé dezerty s chuťou a vôňou kávy malým deťom aby si tak vytvorili citový vzťah ku káve. Malo to úspech, pretože konzumácia kávy v Japonsku počas 30 rokov stúpla z nuly na 500 miliónov ton ročne.
Teória bola na svete. Objavilo sa, že existuje schéma poznania a odovzdávania návykov medzi kultúrami, ktorá určuje spôsoby konzumácie. Tiež počas 30 rokov, Clotaire Rapaille vytvoril metódu a prezentoval ju v knihe aj v týchto piatich bodoch:
1. Ľudia neveria tomu, čo sa im vraví
2. Emócie sú energia potrebná na učenie sa každej veci
3. Dôležitá je forma správy, nie jej obsah
4. Všetky kultúrne návyky a ich varianty sa tvoria v detstve
5. Každá spoločnosť vlastní kultúrny kód pre každý element svojho okolia.
Aplikujúc týchto 5 pravidiel počas seansy analýzy problému s dobrovoľnými skupinami je možné odhaliť kultúrne kódy populácie v danej krajine.
Napríklad, bol odkrytý kultúrny kód Američanov vo vzťahu k Nemcom.
Kultúrnym kódom je, že Američania si myslia, že Nemci sú dobrí automobiloví inžinieri. Kódom pre Jeep TJ u Francúzov je slovo osloboditeľ, pre Američanov kôň.
Úspech auta PT Cruiser v USA je priamym dôsledkom uplatnenia tejto teórie.
Moja poznámka: Kultúrny kód je teda kľúč k hromadnému mozgu národa.
Ak ho zistíš, dekóduješ chovanie, máš o úspech postarané.
Alebo o mocenskú páku. Ak zistíš, ktorú časť mozgu národ obecne zapína napríklad pri voľbách, pri nákupe počítača alebo auta, máš vyhraté. Môžeš použiť to správne heslo na ovládnutie jeho cash flowu. Konzumné masy voličov obvykle zapínajú “plazí mozog”, tú najstaršiu časť mozgu človeka, riadiacu základné inštinkty…
Zdroj: Agora vox-le média citoyen
Budúcnosť orbánizmu: Ultras majú tiež svoje limity
Čítam prekvapene, ako sa profesionálny novinár v Pravde ohnivo rozpísal na tému maďarského ultranacionálneho chovania.
Keď som v roku 2007 začala písať o Etno-politickej idei veľkého Maďarska, okolie zdvíhalo obočie a mlčalo, poprípade ma zahriaklo. Teraz, keď je už jasné, čo chce počúvať a čítať slovenský volič, zrazu sa táto téma rozťahuje na titulke v prvom bojovom slede a nedáva si vreckovku pred ústa. Som prekvapená, ako bezhlavo sa vedia niektorí vrhnúť do témy a zabudnúť uvažovať.
Orbánizmus je v Maďarsku v miernej defenzíve, no to neznamená, že prehráva. Aj keby orbánovci klesli ešte o ďalších päť percent, stále majú najviac mandátov. Pri prípadnom uzatváraní koalície sa môžu rozhodovať s kým, oni zostanú predátormi maďarského politického harašenia.
Ak predseda Fidesz urobí bezhlavé rozhodnutie a podá ruku Gáborovi Vonovi, bude mať za spoločníka síce veľmi plamenného antitrianonistu a antibenešistu, no v parlamente už nebude hviezdou Orbán ale Vona a Morvaiová. Okrem dôležitej propagandistickej a vplyvovej straty bude musieť ísť Orbán do absolútnych krajných formulácií a možno i riešení.
Teda si myslím, že ak Orbánovi ide o rozumné a zdarné vedenie krajiny a o zachovanie úrovne akcieschopnosti svojej strany, nespojí sa do koalície s Jobbikom. I keď neverím, že si porozumie so socialistami, s Jobbikom by určite nemal uzatvárať pakt. Ak zostanú tri strany v parlamente ako sólisti, tiež sa nič vážne nestane.
FIDESZ by zostal bez nátlakového ultrašovinizmu maďarského, ktorý by ho mohol vohnať do nepremyslených zahraničnopolitických aktov. O budovanie maďarskej armády sa nebojím, toto patrí do agendy NATO, okrem toho MR nemá financie aby si vybudovala ofenzívnu okupačnú armádu.
Spojenie dvoch pravičiarskych nacionalistických strán by podľa mňa malo vadiť Európskej únii, ktorá už podobné obavy dala najavo v prípade SNS. Spojenie socialistov a pravičiarskeho Fideszu by bolo natoľko škandalózne, že o tom radšej už nebudem točiť.
Preto aj orbánizmus má svoje limity. V maďarskom politickom spektre chýba jazýček na váhach a to strana prevažne stredová. Jjobbikovci na túto úlohu ešte nedozreli a zotrvávajúc pri svojom programe obnovy veľkého Maďarska ani nedozrejú .
Pravicový Fidesz bude mať teraz ťažkú úlohu ako navigovať maďarskú ekonomiku aby sa neprepadla do hĺbok hospodárskej depresie. Je to nevďačná úloha a Vona s Morvaiovou nie sú teda žiadni ekonomickí géniovia. Predpovedám, že keď Orbánovi bude dochádzať dych, bude mu každá rada vzácna.
Toto je moja analýza orbánizmu a jobbikovského strašidla. Je mi naozaj ľúto, že niektorí slovenskí žurnalisti podliehajú zrejme tlaku okolia aby zdvíhali čítanosť a triezvu myseľ odkladajú mimo dosah.
čokomilka
Haiga Pokračovanie článku
俳画
Haiga je umelecký žáner japonskej kresby založený na estetike haikai, z ktorej sa haiku – poézia derivuje, a ktorú sprevádzajú verše. Umenie haiga je trojjednota elementov maľby, kaligrafického písma a poézie. Spolu tvoria umelecké dielko. Haiga bola založená na jednoduchom ale často hlbokom pozorovaní každodenného diania. Obe, haiku aj obraz sa tvorili tým istým štetcom a atramentom. Názov haiga bol vytvorený zo slov hai-časť haiku a ga-maľba. Pokračovanie článku
predošlý diel: Japonské umenie haiga Pokračovanie článku
haiga lampiónová Pokračovanie článku
Orbán sľubuje už dlhšie maďarským minoritám v okolitých štátoch, ktoré kedysi tvorili spoločnú monarchiu, maďarské štátne občianstvo. Pokračovanie článku
