Trošku som sa zamyslela, že ľudia neradi počúvajú stredoľavé a či tesne stredopravé politické názory. Lebo sú dosť rovnovážne, mierne kompromisné a navodzujú dojem pchania hlavy do piesku. Ak napíšem, že posunovanie a odkladanie problémov môže mať v sebe zárodky rozumného konania, nemyslím tým samozrejme všeobecne všetky kauzy v politike a ekonomike. Iba niektoré. Napríklad nešťastný euroval, ktorý zo začiatku všetci apriori uznávali, neskôr však po kritike zo strany Slovenska a SaS zrazu prešli do názorovo opačnej strany, ktorá je takisto prehnane jednoznačná. Malej krajinke nezostáva nič iné, len hľadať aj v zlom kúsok dobra a postaviť na tom svoju sebaobranu.
Napísala som článok so slabou odozvou, hoci si myslím, že je v ňom skryté zrno múdrosti a nie je až celkom na dne, aby si ho mohol každý nájsť a rozžuvať. Je to proste tak a už inak nebude, že militantné postoje v akejkoľvek téme a časti spektra politiky zabiehajú do krajnosti. Postoje podobné ultras sú zabudované zrejme v prevažnej väčšine myslí, ktoré čítajú o politike. Ak je niečo čierne, nech je to ultra antracitovo čierne, ak je niečo biele, musí to byť žiarivo snehobiele. Fandovia SaS nchcú počúvať, že niekto hľadá štipku dobra v kauze €val a koaličníci sa zrejme podozrivo stránia čo i len náznaku, že €val je chyba. Skúsme pohľadať nejaké iné cestičky ako si odkrojiť z tejto salámy problému poriadny kus. Možno by bolo treba ísť predsa len do Bruselu, i keď sme takí malí, a zaujímať sa o účtovníctva a ich audity, či naozaj potreba príspevkov a záruk je až tak vysoká…