cokomilka

„Eurowallstreet“  je dnes barikáda,  na ktorej sa bojuje nielen o zdravý rozum ale aj o prežitie. Čo pomôže iným, nepomôže nám. Slovensko je v situácii, keď sa rozhoduje medzi dvoma rovnako veľkými zlami. Buď sa zbedačíme sami,  alebo nás zbedačí „eurowallstreet“.  Niekto niekde neodhadol, že nie všetky členské krajiny lížu smotanu európskej integrácie a že sa môžu vzbúriť.

Sme nútení znížiť o 24 percent sociálne poistenie a zhoršiť presne o toľko svoje výhľady na  dôchodkové zabezpečenie.  Budeme šetriť nielen centy na jogurtoch,  spoluobčania.  O ďalšie percentá zdravotné. Ak som to správne rátala, naša sociálna úroveň, druhá najnižšia v EÚ, klesne o tretinu. Toto sa stane, ak budeme musieť pristúpiť k zloženiu záruk za navýšenie eurovalu. Preto vymyslel pán Sulík svoj reštruktulizačný program a fintu s odvodovým bonusom.  Ak tie peniaze náš rozpočet nedostane vo forme dane z príjmu, dostane ich od nás vo  forme DPH,  ktorú  bude musieť navýšiť. Čo to značí? Že 30 percent , ktoré chce  rozpočet , nám zvýši ceny. Bude drahota, aká tu ešte nebola. Zvýši sa percento nezamestnaných.  Možno nám požičajú ďalšie peniaze na vykrytie starých  úverov. Možno nám prídu nejaké dotácie z eurofondov, no je veľmi možné, že nebudeme mať investície na ich spoluúčasť.

Rovnako zlý variant je, že  záruky na euroval nezložíme a zvýšený príspevok neschválime a nezaplatíme. V čo ja osobne neverím, lebo v druhom kole hlasovania v parlamente  predpokladám schválenie navýšenia platieb do eurovalu. Ale ak sa tak nestane, je možné, že nám zablokujú príspevky z eurofondov, dôvody si nájdu. Ďalej klesne cena štátnych dlhopisov Slovenska a stúpnu nám úroky z pôžičiek, ktoré budeme musieť platiť. Zhoršia sa nám ratingy. Nemáme vlastnú ekonomiku, možno nám zrušia výroby áut a presunú ich ďalej na východ. Bude nezamestnanosť, drahota a malá nádej na ďalšie pôžičky potrebné na rekonštrukciu ekonomiky. Celú vec ešte zhorší ďalšia  vlna krízy, ktorá sa už začala valiť, a ktorú spôsobilo obchodovanie s toxickými bankovými derivátmi  pochádzajúcimi z USA. Toto sa však udeje v oboch prípadoch. Vychádza mi to len o nanočastice horšie ako prvý variant.

Zhoršenie finančnej situácie občanov je isté v oboch prípadoch. Alebo že by nie? Možno sa pán Sulík a Mihál  učlovečia a nechajú nám naše jogurty a dovolenky a sobotné nákupy v obchodných centrách. Potom nás čaká grécka  cesta. Alebo že by sa konečne pozviechal nejaký vládny menežment a urýchlene vymyslel výrobné programy, uzavrel obchodné zmluvy na dodávky tovarov a služieb, poskytol nízko úročené pôžičky slovenským podnikateľom a prestal zvýhodňovať zahraničný kapitál proti slovenskému? Teoreticky, je to tiež jedna z možností.

Pravičiari, nesmejte sa. Takto totiž rozmýšľa člen davu štrajkujúcich.  A tento „stav vecí“ , táto alternatíva dvoch negácií(dvoch zlých riešení), je to, čo urobilo z otázky eurovalu na Slovensku sociálny konflikt ešte donedávna spiaci zimným spánkom.

Draci sa vracajú a zima prichádza. Držme sa.