Trpaslíci v červených čiapočkach, Mikulášovia, Snehulienky, čerti, anjelici. Panoptikum pováh, hereckých kreácií a šašovské čiapky na plešinách a frizúrach. V tomto predvianočnom maškarnom plese už občan nevie, lebo nemá čas, čo toto preboha znamená .
Takto má vyzerať seriózna a transparentná demokracia? Keby som aspoň vedela určiť, kto je Čert a kto Snehulienka. Anjeli s krídlami majú nasadené šašovské čiapočky a Mikuláš s darčekmi nechodí a nechodí. Lebo hlasovaniu za zákony bráni potreba mať kryté poslanecké chrbty spoľahlivým generálnym prokurátorom, ktorý ich špinavé prádielko bude zakopávať pod pohovky a kreslá s už overenou rutinou.
Trochu bulvárne, však. Ale na blogerku to stačí. Tento rok som nekupovala čokoládových Mikulášov a čertov. Nejem rafinovaný cukor. Stačí mi rafinovaný chaos v parlamente, ktorý nemôže ani zabožemôj zistiť, ktože to hlasoval proti záujmu svojej materinskej partaje. Proti dohode Zlepenca. Šiesti neznámi čertíci s vidlami nie sú zistiteľní. Prezliekli sa asi za Snehulienky. Táto transsexuálna prezliekacia partia hrá svoj výstup v kritickej chvíli Zlepenca, do ktorého stačí cvrnknúť nechtíkom a rozbije sa na stovky črepín. Sextet prezliekačov sa však akosi nebojí. Garderóbu ma bohatú.
Nezáleží mi na generálnom prokurátorovi, záleží mi na úcte voči občanovi, ktorá sa rozplynula. Panoptikum na Hradnom kopci si hrá svoje schovávačky znevažujúc tak voličov a občanov, ktorí im vložili do rúk zákonodarnú moc a nie scenár staromódnej commedie dell’arte.
©čokomilka