Nazrela som na stránku strany Most-Híd, pretože som zvedavá ako znie návrh novely zákona 184/1999 Z.z. z dielne Mostu-Híd, ktorá má aplikovať odporúčania Rady Európy o menšinových jazykoch. Odporúčania sú odporúčaniami a nie nariadeniami, toto pre začiatok pripomínam koncipientom novely. Sústavne sa akosi mýlia pri prekladaní textu odporúčania.
Iné ma ale viacej zarazilo: všade tam, kde sa to dá, je vložený vo vetách záujem menšín tak, aby to bolo pohodlné pre cudzojazyčného občana, avšak záujem či pohodlie väčšinového Slováka pri komunikácii sa akosi samozrejme obchádza. Preto mi nie je jasné, akú prioritu majú tvorcovia návrhu: či len aplikovať dôsledne švejkovsky text odporúčaní a zvýhodňovať jednostranne menšinové jazyky, čo v prípade uplatnenia bude veľmi výhodné najmä pre maďarskú minoritu. Uvádzam tu jeden z menších prípadov, kedy sa povinnosti prenášajú na slovenskú väčšinu, pričom maďarská je tu akosi subjektom, ktorému sa posluhuje bez následnej reciprocity:
Citát: (2) Podpredseda vlády v spolupráci s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a ďalšími orgánmi verejnej správy vytvára podmienky, aby si osoby neovládajúce jazyk menšiny mohli v prípade záujmu jazyk menšiny osvojiť. koniec citátu
Nechápem, prečo to isté nenavrhuje koncipient aj pre maďarskú stranu. Osoby neovládajúce jazyk väčšiny, ktorých je v zmiešaných oblastiach neúrekom, by mali mať ponúknuté a umožnené občianske dovzdelanie sa v slovenskom jazyku v texte návrhu zákona.
Podobné pripomienkovanie, ak by som mala v ňom pokračovať, by bolo naozaj dosť zdĺhavé pre jeden blogový článok.
V ponímaní odporúčaní vnímam na maďaskej strane značné nedostatky hlavne v empatii voči slovenskej strane, čo sa javí byť značne egoistické a negujúce rovnocenné spolunažívanie.
Jednostranné riešenia uprednostňuje však nielen maďarská strana ale i sama Rada Európy, veď v jej recommendations sa nenachádza bipolárny pohľad na problém. Zaťažovať slovenských úradníkov učením sa maďarčiny a možných maďarských úradníkov vôbec neobťažovať so slovenčinou, i keď sa vždy a v každom prípade nachádzajú na zmiešanom území, to nepovažujem za spravodlivé riešenie zo strany euroorgánov.
Čo bude, ak sa vyskytne situácia na zmiešanom území, že tam bude pod desať percent Slovákov? To sa s nimi už nebudú musieť maďarsky hovoriace štátne orgány vôbec zaoberať? I keď to bude miesto na zvrchovanom území SR? Porozmýšľajte, vážení. Tento druh upratovania na maďarský spôsob snáď nebol v intencii názorov eurobyrokratov…